Zelený Ďiverzant (čítaj mäkko) je hnutie, ktoré v mestskom prostredí bez akéhokoľvek povolenia na nezastavaných plochách (trávniky, parky a iná voľná pôda), sadí ovocné stromy a kríky, okolo domov vytvára záhony zeleniny v tráve, sadí úžitkové rastliny a trvalky, namiesto okrasnej zelene. Sadí všetko to, čo je možné zužitkovať, ako potravinu, liečivku, alebo rastlinu pre priame využitie človekom.
Podstatou je ukázať, že potraviny sa dajú pestovať na trávniku pred domom, v parkoch a iných voľných miestach v meste. Nejde o vytváranie izolovaných záhradných osád, ktoré sú vhodné pre vyžitie sa v pestovaní plodín. Ďiverzant ide omnoho ďalej ako komunitné záhrady, ktoré sú ohradené a rozdelené pre jednotlivých užívateľov. Toto je voľne prístupný priestor, kde môže tieto plody, ktoré tu rastú, použiť každý. Je to snaha o pritiahnutie ľudí k pestovaniu si vlastných potravín a predstaviteľov mesta a miestnej samosprávy, aby uvoľnilo bezplatne plochy pre takúto činnosť. Je príjemnejšie si odtrhnúť ovocie na prechádzke, ako sa dívať len na okrasné stromy. Zem je k tomu, aby rodila v harmonickom súlade potravu pre človeka, ktorá je voľne dostupná, bez odplaty. Iba sa musíme postarať o to, aby jej to bolo dovolené. Podstatný je priamy kontakt s ľuďmi, aby mali výsledky tejto činnosti na očiach, lebo zíde z očí, zíde z mysle. Časom sa to stane samozrejmosťou, do ktorej sa zapojí takmer každý, ale už nie ako ďiverzant, ale ako občan, ktorý chce a môže, lebo mu v tom nie je bránené.
Zároveň týmto spôsobom sa vytvára prostredie, proti zahusťovaniu obytných plôch na úkor zelene. Radšej žiť v záhrade, ako uprostred mrakodrapov. Aj nová výstavba by mala obsahovať veľa zelených prvkov, v podobe záhonov a trvalých ovocných stromov, či viniča.
Konanie ďiverzanta nepoteší psíčkarov a firmu robiacu údržbu okrasnej zelene. Samozrejme ani miestny úrad, prípadne majiteľov pozemkov (firmy), aj keď daný priestor nie je takpovediac využitý. Ale všetko sa dá, pokiaľ je možnosť. Možno sa vytvoria ohraničené plochy, kde sa budú môcť psy voľne pohybovať a venčiť – psí park, ako je to v Starom meste na Poľnej ulici.
Mnohí budú argumentovať, že ovocie priťahuje osy a iný hmyz, zostáva popadané pod stromami a hnije. Áno, to je pravda, ale jedine v tom prípade, ak sa ovocie nezbiera a nezužitkuje, prípadne nie je uložené do kompostoviska, či na kvasenie. Ale to je o prístupe. Osi a včely sú potrebné pre opeľovanie, zároveň je dobre známe, že počet včiel klesá, lebo nie je záujem o ich prirodzený chov a intenzívnom chovom sa veľmi vyčerpávajú a degenerujú, obdobne, ako človek. Nie je medzi nimi rozdiel. Dospelé osy sa väčšinou živia nektárom. Milujú sladké ovocie aj sladkosti. Larvy sa živia hmyzom. Dospelé jedince chytajú muchy a húsenice, ktoré rozomieľajú na malé kúsočky a nosia do hniezda ako potravu pre larvy. Napríklad 60 ôs môže za hodinu uloviť až 227 múch.
Všetko v prírode súvisí navzájom, sme jej súčasťou, aj keď sa chceme z nej vyčleniť. Ak sa rozhodne ona sama nás k nej prinavrátiť, nebude to príjemný pohlavok. V mestskej časti Bratislava Ružinov sa rozhodli vytvoriť jedlý park na rozhraní ulíc Tomášikova - Ružinovská, teda vysadiť jedlé stromy. Je to malý pokrok, ale je to aspoň niečo.
Postupne budú zverejňované spôsoby a postupy diverzie, ktoré sú aplikovateľné nie len v mestských podmienkach.