Tao Kage

Tao odporúčania pre život

"Žiť s ľahkosťou a nechať žiť."

Vážiť si život
Neukončovať životnú púť - vedome nespôsobiť smrť inému, jedine pri obrane, ak sme napadnutý, prípadne priamo ohrozený. Neúmyselné, čiže nevedomé zabitie (nedbanlivosť, nešťastná zhoda okolností), nie je vedomou smrťou, aj keď pociťujeme zodpovednosť za daný stav, ktorý už nie je možné zmeniť. Smrť z milosrdenstva, ktorá skracuje "utrpenie“ sa poníma ako vykonanie obrany (zaštítenie) pred utrpením, ak sme o to požiadaný a naše nastavenie nám dovoľuje, takúto žiadosť prijať. Ukončenie životnej púte sa viaže k ľudskej bytosti, k človeku, ale dá sa previesť aj na živočíchov - neusmrcovať pre zábavu, zisk alebo len tak.

Nepiť alkohol v neprimeranej miere
Alkohol predstavuje iba destilát, víno a pivo nie je považované za alkohol, pokiaľ vypité množstvo sa nezačne svojim účinkom rovnať alkoholu = nepriviesť sa do stavu opojenia. Alkohol prijímať ako liek (tinktúry, dezinfekcia, ...), ktorý svojim množstvom nespôsobí opojenie.

Pravdivosť
Neuviesť svojim rozprávaním niekoho do omylu, alebo tvrdiť veci o ktorých vieme, že sa nezakladajú na pravdivom základe. Milosrdná pravda je nevyrieknutie tej časti pravdy, ktorá by mohla mne, alebo inému spôsobiť ujmu na hmotnej alebo nehmotnej úrovni. Vymýšľanie nepatri do klamstva, ale obohacuje jedinca, ktorému je podané (rozprávky, poučenia, príklady, povzbudenie, nasmerovanie, rozvíjanie fantázie, ...). Radšej mlčať, ako neuvádzať pravdu. Máme štyri stupne, z ktorých poznávame pravdu. Priame poznanie Pravdy jednotlivcom zo zdroja vo forme vyššieho poznania. Toto je čistá Pravda bez skreslení, k tomuto má smerovať a dospieť každý jedinec. Hovorenie takejto Pravdy, je vyjadrené osobou, ktorá ju pozná a snaží sa ju ďalej odovzdať. Prijímaná je na základe chápania poslucháčov, ako necelá (neúplná) pravda. Ak ju oni prezentujú niekomu inému, je chápaná a prijímaná ako polopravda. Až jej ďalšou prezentáciou sa stáva čiastočnou pravdou. Ak je táto prezentovaná ďalej, stáva sa klamstvom.

Neprivlastňovať
Neprivlastňovať si veci a prostriedky, ktoré nie sú mojim vlastníctvom, neboli mi dané vlastníkom, len ak uspokoja moje základne potreby v minimálnej miere. Nepatria sem veci, ktoré na základe vyššej prozreteľnosti mi boli "zoslané" (stratené, odhodené, zabudnuté). Vyššie znalosti (zjavené vedomosti a veci) nevyhlasujem za svoje. Vedomosti v akejkoľvek forme nie je možné ukradnúť, lebo nie sú vlastníctvo jednotlivca, či skupiny, ale vyššej úrovne. Nie je možné vymyslieť a vynájsť nič nové, lebo všetko už bolo ustanovené práve v tejto úrovni.

Pochopenie
Porozumieť v čo najväčšej možnej miere danému stavu, alebo konaniu, na základe našich momentálnych schopností a vedomostí. Nie je možné všetko pochopiť, len do tej úrovne, na ktorú sme dospeli. To predurčuje k celoživotnému učeniu sa a rozvíjaniu v čo najväčšej možnej miere, aby pochopenie bolo prehlbované. Nevytvárať protirečenie. Konať tak, aby v nás nevznikal protitlak voči danému konaniu, ktoré robíme, alebo príjmame. Už samotný tlak vytvára poškodzovanie, lebo sa prispôsobujeme nad mieru nám prirodzenú. Ak sa nám niečo nepáči (vytvára tlak), odpovieme na to nie – odmietneme to, pripadne z daného prostredia odídeme, čím nevytvárame kompromis. Konanie, ktoré smeruje voči nám, neberieme si osobne, ale berieme ľudí takých, aký sú, lebo to sú ich vnútorné tlaky (zlosť, nenávisť, panovačnosť) čo ich vedu k danému konaniu. To je ich problém, nie náš a musia si ho vyriešiť sami so sebou, inak bude pretrvávať. Nedomýšľame si vytváraním predpokladov, že niečo asi tak bude, alebo by malo byť, pritom nemáme žiadne priame podklady, že to tak bude. Pri zistení opaku sa vytvorí vnútorný tlak, ktorý vytvorilo rozčarovanie, že sa nesplnil očakávaný predpoklad.

Akceptovanie
Uznávame osobný náhľad, názor a nesnažíme sa protirečiť, pripadne presadzovať svoj názor. Predložíme len jednotlivé možnosti, ktorá ukazujú iné spôsoby priamej súvislosti a necháme na danom jedincovi, čo urobí. Chápeme, že daná osoba, čí osoby sú na tejto úrovni vedomia a toto je ich momentálne presvedčenie a ešte im potrvá, pokiaľ dosiahnu vyššiu úroveň a pochopia.

Neposudzovanie
Nehodnotenie daného stavu porovnávaním (to je dobré, to je zlé), len konštatovanie faktu (rozpadlo sa, nastal jeho čas) a ak to nie je možné, potom uvedenie protivážneho stavu na vyrovnanie hodnotenia (z akého pohľadu, voči čomu, ...).

Konanie v najlepšej miere
Robenie všetkého najlepšie, ako v danej chvíli vieme, lebo lepšie to v tomto momente nejde, nedokážeme to (nemáme zručnosť, vedomosti, vôľu, náladu). Preto vždy a všetko, je urobené najlepšie.